Hovorí sa, že o "zemiakovú medailu", ktorá sa udeľuje tým, čo skončili na 4.mieste, nikto nestojí. Nie je to však pravda. Ak niekto v rámci celého Slovenska skončí spomedzi tridsiatich najúspešnejších projektov ako štvrtý, mal by byť na seba hrdý. Preto sme aj my právom pyšní na to, že sa nám podarilo v konkurencii so staršími žiakmi obstáť so vztýčenou hlavou. Nie je ľahké poraziť tých, ktorí majú nielen viac rokov, ale i vedomostí, skúseností a zručností. Spoločná kategória pre materské, základné a stredné školy nás síce trošku diskriminuje, ale na druhej strane nás núti na sebe tvrdo pracovať a posúvať sa vpred. A to je predsa podstatou každej projektovej práce.
Etwinningové aktivity boli pre nás po štyri roky "hnacím motorom". Zvykli sme si plánovať, spájať realizované činnosti so životom, overovať nadobudnuté poznatky v praxi, porovnávať ich so skúsenosťami a zisteniami partnerskej školy... Míľovými krokmi sme napredovali aj v práci s IKT technikou - od práce s fotografiami, videami, zvukovými nahrávkami, cez tvorbu triednej webovej stránky až po videokonferencie, hangout s viacerými partnerskými školami, či prácu s iPadom a jeho aplikáciami potrebnými na zaznamenanie a spracovanie projektových aktivít. Naučili sme sa jasne formulovať problémy, diskutovať o vzniknutých situáciách, navrhovať riešenia a overovať ich v praktických činnostiach.
Ďalším prínosom našich realizovaných projektov bolo i to, že žiaci, ktorí boli zapojení do eTwinningu už dlhšiu dobu, sa postupne samy stavali do pozície tvorcov a nielen realizátorov projektov. Zvykli si pracovať projektovou metódou od prvej triedy, takže sa v štvrtom ročníku samy dožadovali tohto spôsobu práce. Určovali nielen náplň, ale aj celkové smerovanie projektu, snažili sa ho prispôsobovať aktuálnej situácii v triede, škole i celej spoločnosti. Neustále niečo navrhovali a doplňovali.
Dúfam, že aj na druhom stupni budú pod vedením svojich pani učiteliek pokračovať v tom, čo tak zdarne na prvom stupni začali.
—————
