Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný charakter. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky a fašiangové sprievody. Ľudia sa od nepamäti počas tohto obdobia obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam. Mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, zabezpečiť úrodný rok či plodnosť hospodárskych zvierat.
Počas karnevalov sa zaužívalo najmä zosmiešňovanie samých seba (masky cigánky, strigy, plačky, starej baby s dieťaťom) či prezliekanie sa za démonické bytosti (smrtka s kosou, vodník, černokňažník). Muži sa často prezliekali za ženy, ale rozšírená bola aj maska predstavujúca súčasne ženu i muža - polochlap/položena alebo "chlap v koši".
Podobu človeka mal aj tzv. "slameník" alebo "kurina baba" - je to jedna z najstarších masiek. Symbolizuje obilie a hojnosť. Slameník mohol byť celý obtočený slamou, alebo mal len slamenú sukňu. Obom maskám však nemala chýbať na hlave korunka z prekrížených povriesiel alebo kláskov obilia a zvonček. Kurine baby (často to boli aj menší chlapci prezlečení za staré ženy) po domoch zbierali do koša vajcia. Gazdiné si z masky vyšklbli niekoľko stebiel slamy a dávali ju sliepkam do hniezd, do ktorých znášali vajcia, aby bolo veľa vajec počas celého roka.
K typickým zvieracím maskám fašiangov patrili medveď, býk - tzv. "turoň", koza a kôň. Medveď je symbolom sily, kôň zosobňuje život a energiu a koza s turom predstavujú plodnosť. Kôň je aj symbolom šťastia. Prináša ho konská podkova. V kresťanskom svete sa to pravdepodobne sa odvíja od toho, že podkova má tvar písmena C, ktoré symbolizuje slovo Christos. Koza je jednou z najstarších zvieracích masiek, znázorňuje ju naruby obrátená kožušina s prišitými kozími, novšie baraními rohami alebo drevená hlava s otváracou papuľou vedená na tyči, často so zvoncom na šiji. V niektorých oblastiach Slovenska ju nazývajú "chriapa".
—————
