Ako asi budú vyzerať knihy o 100 rokov? O čom budú? Akí budú ich hlavní hrdinovia? Budú sa aspoň trošku podobať tým dnešným?
Aby sme mohli zodpovedať tieto otázky, museli sme sa na chvíľu vybrať do minulosti a zamyslieť sa nad vývojom knihy. Po podrobnom preštudovaní starších knižných titulov, sme zistili, že knihy našich rodičov a starých rodičom mali väčšinou jednotný formát A4 alebo A5, šitú väzbu, obal z kože, príp. tvrdých dosiek, obsahovali viac textu a menej obrázkov ako tie dnešné, pričom mnohé obrázky boli čierno-biele. Pri čítaní týchto kníh dieťa zapájalo zrak alebo sluch (ak čítalo nahlas alebo počúvalo rodičov pri čítaní).
V porovnaní s dnešnými knihami, ktoré majú väčšinou lepenú väzbu, majú staršie knihy omnoho dlhšiu životnosť. Po prelistovaní niekoľkých súčasných detských titulov sme zistili, že sa výrazne odlišujú svojim formátom (od A2 až po nepravidelné tvary), obsahujú omnoho viac obrázkov a výnimkou nie sú ani ozvučené časti kníh. Často mávajú podobu puzzle, skladačky, omaľovanky, doplňovačky, obsahujú 3D obrázky, takže dieťa pri ich čítaní zapája nielen zrak a sluch, ale aj hmat.
O tom, ako vyzerali knihy v minulosti, o čom boli a v čom spočívalo ich čaro nám prišla porozprávať Leikina stará mama - pani Staršíchová. Keďže ako učiteľka mala po celý život ku knihám a k čítaniu veľmi blízko, poprosili sme ju o jej názory, skúsenosti a postrehy:
1. Máte doma veľa kníh?
V domácej knižnici máme okolo 500 titulov.
2. Knihy, ktoré čítate, si kupujete alebo požičiavate v knižnici?
Chodím aj do knižnice, ale keďže rada vlastním veci, ktoré sa mi páčia, mnohé knihy si aj kupujem.
3. Chodili ste do knižnice aj ako dieťa?
Väčšinou sme si knihy vymieňali navzájom medzi kamarátmi, ale chodievala som pravidelne aj do knižnice.
4. Dočítate knižku do konca, aj keď zistíte, že sa vám nepáči?
V každej knihe si dokážem nájsť niečo, čo ma zaujme, ale raz sa mi naozaj stalo, že ma knižka neoslovila, tak som ju asi v polovici prestala čítať.
5. Máte nejakého obľúbeného autora?
Áno, pravdaže a hneď niekoľko. Z tých starších je to Samo Chalupka, Božena Němcová, Lev Nikolajevič Tolstoj, Pavol Dobšinský a mnohí ďalší. Mám však veľmi rada aj knihy súčasných autorov ako je napríklad Eva Urbaníková či Adela Banášová.
6. Poznáte nejakého spisovateľa osobne?
Áno, veľmi dobre poznám Petra Kováčika a nedávno som mala tú česť zoznámiť sa so Stanislavom Štepkom, ktorý je nielen spisovateľom, ale aj scenáristom, hercom, režisérom a textárom.
7. Akú knihu ste si kúpili naposledy?
Výživa podľa krvných skupín.
8. Zvyknete si z kníh vypisovať nejaké myšlienky?
Áno a veľmi často.
9. Podľa čoho si vyberáte knihu, ktorú idete čítať?
Najčastejšie podľa obsahu, ale niekedy aj podľa váhy - čím ťažšia, tým lepšie :o).
10. Prečítate si rada aj teraz nejakú detskú knihu?
Áno, lebo z nich pravidelne čítam svojim vnučkám.
11. Čítali ste svojim deťom pred spaním?
Áno, pravdaže.
12. Aký druh kníh máte najradšej?
Životopisné romány alebo beletriu.
13. Aký druh kníh nemáte rada?
Veľmi nerada sa bojím, takže nevyhľadávam hrôzostrašné knihy, horory a knihy o upíroch.
14. Brávate si knihy so sebou aj na dovolenku?
Áno, vždy minimálne jednu.
15. Čo by ste odkázali deťom, ktoré nerady nečítajú?
Aby sa pokúsili nájsť si cestu ku knihám, lebo prichádzajú o veľa. Nemusia hneď čítať celé knihy, možno postačí len úvod a záver, aby vedeli, ako to dopadne. Ale určite by sa mali o to opakovane usilovať, lebo život bez kníh je veľmi chudobný.
16. Ste rada, že Leikini rodičia vlastnia kníhkupectvo?
Áno, rada tam chodím. Knihy - to je môj svet.
17. Bavila by vás práca v knižnici?
Určite áno.
18. Keby ste mali napísať knihu – o čom by bola?
Asi by to bol životopis - čo som prežila, na čo rada spomínam, kam v živote smerujem...
19. Čítali ste niektorú knihu aj viackrát?
K niektorým sa vraciam pravidelne, dokonca sa nájdu knižky, ktoré som čítala aj 10x.
20. Akú knihu ste nedávno čítali?
Slepačiu polievku pre dušu. Sú to súčasné príbehy o ľuďoch - ako žijú, čo si želajú, o čom snívajú... V poslednom čase ma však veľmi oslovila aj kniha Suši v duši. Je o Slovenke žijúcej v Japonsku a o tom, ako sa zoznamovala s japonským jazykom, kultúrou a spôsobom života.
Po pútavom rozprávaní sme sa pokúsili zamyslieť nad tým, ako budú asi vyzerať knihy budúcnosti. Myslíme si, že v dnešnej dobe miniaturizácie, kedy sa v každom odvetví priemyslu usilujú ľudia zmenšovať súčiastky a prístroje tak, aby všetky ich funkcie zostali zachované, bude mať kniha budúcnosti minimalistický formát. Bude celá elektronická a pri jej čítaní bude dieťa zapájať všetky zmysly – zrak, sluch, hmat, čuch a dokonca aj chuť. Predpokladáme, že o 100 rokov sa knihy nebudú kupovať, ale inštalovať do nejakého prístroja, príp. sa celý obsah knihy môže počas spánku premietať priamo na sietnicu oka. Deti by sa mohli už rodiť so schopnosťou čítať a prevracanie stránok by bolo ovládané mysľou...
A takto si knihy budúcnosti predstavujú naši štvrtáci:
—————
