Kroj alebo ľudový odev označoval oblečenie ľudu žijúceho na dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne roľníctvom a pastierstvom. Slúžil ako ochrana proti klimatickým zmenám.
Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie – odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, obradový i na iné príležitosti. Význam mali aj biologické znaky, príslušnosť k pohlaviu (muži, ženy), vek (deti, mládež, dospelí), stav a zadelenie do rodiny (slobodní, vydaté, ženatí, vdovy).
Materiál na zhotovenie kroja určovali prírodné podmienky a potreby. Spracúvali sa kože a kožušiny, z ľanu, konopí a z ovčej vlny sa dorábala priadza, z ktorej sa tkali alebo plietli textílie.
Mužský kroj tvorila plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. Ženský kroj sa skladal z plátennej spodnice (rubáša), oplecka (rukávcov), košele, zástery (obrušteka), sukne, čepca, vlnenej zástery, súkenného trojštvrťového kabátika (kabanice), kožúška a kožucha.
Čím boli charakteristické kroje jednotlivých kultúrnych regiónov SR, sme si naštudovali na hodine vlastivedy. Tentokrát sme sa však venovali konkrétnym oblastiam omnoho názornejšie. Za pomoci našich kamarátov zo ZŠ v Stráži sa nám podarilo získať staršiu detskú hru – papierové bábiky v slovenských, moravských a českých krojoch. Vďaka nej sme mali možnosť nielen dôkladnejšie spoznať kroje jednotlivých oblastí Slovenskej a Českej republiky, ale najmä porovnať ich spoločné či odlišné znaky (druh výšivky, tvar čipky, šnurovanie, ornamentiku, farebnosť...).
Všimli sme si, že kroje z úrodných a bohatých krajov boli bohato vyšívané zlatými a striebornými niťami, zdobené perličkami a flitrami. Ľudia ich zhotovovali z drahých látok - kašmíru, brokátu, atlasu, batistu, jemného súkna a jemného plátna.Výrazne odlišné boli kroje z hornatých, chudobných a zapadnutých krajov. Tie boli zhotovené z jednoduchších látok, väčšinou doma vyrobených, ako ľanové plátno, vlnená šatovka a hrubšie súkno. Výšivka bola síce bohatá a náročná, ale vyšitá len obyčajnými bavlnenými niťami.
Rovnako sme si overili aj informáciu, že v nížinných oblastiach bol odev skôr plátený a voľnejší. V horských oblastiach sa popri plátne používali aj vlnené textílie či kožušiny a odev bol upätejší, aby chránil ľudí pred nepriaznivým počasím.
—————
