S kreslením a maľovaním sa deti stretávajú už od útleho veku. Preto pre nich nie je problémom nakresliť postavu, zviera či nejakú rastlinu. Ako sa však znázorňujú veci, ktoré sa nedajú uchopiť do ruky, sme v škole ešte neskúšali. Asi by sme museli poriadne porozmýšľať, ako by sme namaľovali napríklad radosť, rozhovor alebo napätie. Aké farby by sme použili, akú techniku zvolili, aký tvar by sme tomu dali?
Preto sme si ani zďaleka nevedeli predstaviť, čo nás tento rok čaká v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Názvy jednotlivých výstav nám síce napovedali, že pôjde o niečo nehmotné, ale čo konkrétne to bude, sme ani zďaleka netušili. V prvej výstavnej sieni sme si pozreli obrazy grafika Vladimíra Gažoviča. Výstava jeho diel mala názov Dobrodružstvá mysle. Na svojich obrazoch zachytil, aké myšlienky ľuďom víria v hlave, na čo myslia, po čom túžia, čo ich trápi a zamestnáva... Pri spracovaní tejto témy použil nám neznámu techniku - farebnú litografiu tlačenú z kameňa. Za pomoci nanášania a vrstvenia farebných tušových lazúr, striekania, vykrývania a nových postupov v práci s litografickými kriedami vytvoril niekoľko zaujímavých diel, ktoré nás donútili zamyslieť sa nad tajomstvami ľudskej mysle.
O poschodie vyššie sme si pozreli výtvory známej maliarky, Jany Hýbalovej Ovšákovej. Na jej výstave s názvom Nádych si na svoje prišli najmä milovníci prírody. Námetom jej diel je totiž najmä prírodný a vodný svet. Medúzy, trávy, listy, kvety najrozmanitejších tvarov a farieb, machy, vodné rastliny a živočíchy... To všetko sme mohli vidieť na jej dôkladne prepracovaných a optimizmom hýriacich obrazoch. Niektoré pripomínali krásny sen, z ktorého sa nikomu nechce zobudiť.
V duchu oboch expozíc boli aj následné tvorivé dielne. Najskôr sme sa pokúsili na tmavý podklad zachytiť "tajomstvá našich myslí" a potom sme sa zas ponorili do "krás prírodného sveta". Príjemným zakončením našej exkurzie bola už tradičná trenčianska zmrzlina, ktorá bola sladkou bodkou za dnešným dňom.
—————
