Akých? No predsa tých najznámejších. A jedným z nich je aj uhorský minister železníc, Gábor Baross, ktorý je pochovaný v secesnej hrobke v Klobušiciach. Túto kupolovitú stavbu sme minulý rok kreslili podľa fotografie do jednej z výtvarných súťaží. Hoci sa nachádza len 3 km od Ilavy, na vlastné oči sme ju ešte nevideli. Preto sme využili slnečné počasie a vybrali sa na jej návštevu. Dohodli sme sa s pracovníčkou Ilavského múzea, pani Tomášovou, ktorá nám o nej a o samotnom Gáborovi Barossovi povedala veľa zaujímavých informácií.
Dozvedeli sme sa, že tento významný uhorský politik bol slovenského pôvodu. Pochádzal z obce Pružina pri Považskej Bystrici a veľkú časť života prežil v okolí Ilavy. Do histórie sa zapísal najmä ako minister dopravy a verejných prác. V druhej polovici 19. storočia previedol veľkú reformu dopravy – zoštátnil železnice, vybudoval železničné spojenie Bratislava – Žilina a ako nóvum zaviedol na tratiach zónovú tarifu, ktorá sa ujala v celej Európe a ktorá sa používa i dodnes. Okrem toho budoval cesty a mosty, reguloval vodné toky a skvalitňoval i iné oblasti späté s dopravou. V Maďarsku je po Barossovi pomenovaných množstvo ulíc, mostov či škôl, oproti hlavnej stanici v Budapešti má dokonca sochu v nadživotnej veľkosti. Z historického povedomia Slovákov však takmer vymizol. Jedinou tuzemskou pamiatkou na neho je práve táto hrobka (mauzóleum) nachádzajúca sa na cintoríne v Klobušiciach (mestská časť Ilavy). Hrobka bola postavená koncom 19. storočia a predstavuje jednu z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok mesta.
Málokto však vie, že Gábor Baross bol nadaným pracovitým mladým človekom, ktorý si získal pozornosť a uznanie v parlamente už vo veku 27 rokov. Ako 35-ročný sa stal tajomníkom ministerstva dopravy a v rokoch 1886-1889 samotným ministrom. Uhorská vláda mu dala postaviť v Klobušiciach reprezentačnú vilu, v ktorej sa dnes nachádza detský domov. Bol vysokého vzrastu a mal opálenú tvár, preto ho kolegovia v parlamente nazývali „tótszerecsen” – slovenský černoch. Pomerne mladý, 44-ročný, v rozkvete svojej kariéry, zomrel na zápal pľúc, ktorý v návale svojej práce zanedbal.
Barossa právom môžu považovať za svojho aj Maďari aj Slováci. V Pružine po ňom pomenovali verejný park, v Klobušiciach odhalili na jeho hrobke dvojjazyčnú pamätnú tabuľu. Ilava a Győr, teda mestá, ktoré Baross zastupoval v uhorskom sneme, nadviazali družbu a každoročne si rôznymi kultúrnymi a spoločenskými podujatiami pripomínajú slávneho rodáka.
—————
