Veľká noc je symbolom prebúdzajúceho sa života, sily, vytrvalosti a plodnosti. Na Slovensku bola vždy Veľká noc bohatá na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes. V duchu motta poznajme minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti, sa pozrime na niektoré z nich.
Symbol nového života, novosti, sa spájal s čistotou. Ak mali mať obradové úkony úspech, ľudia museli obnoviť a vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa chystali pripravovať a konzumovať obradové veľkonočné jedlá.
Modrý pondelok svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.
Žltý utorok má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.
Škaredá (Čierna) streda – o názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.
Zelený štvrtok - najrozšírenejším symbolom tohto dňa je ticho. V tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci. Ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče. Jedna z povier radí počas posledného zvonenia zvonov zaštrngať vo vrecku mincami, údajne to zabezpečí dostatok peňazí.
Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát, kel, žihľavu, čakanku či kapustu, aby boli po celý rok zdraví. Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou - neboli preto chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku - aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí. Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvý krát. Najskôr ho v maštali ľudia pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a potom vyhnali von bodliakom alebo žihľavou, aby bol taký silný a tuhý ako tieto rastliny. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče.
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, siať, kopať) ani prať bielizeň. Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, neboleli ich potom zuby. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom. V tento deň sa nekonajú sväté omše, kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie Krista. Je to veľký pôstny deň. Kresťania sa zdržiavajú mäsitých pokrmov a dosýta jedia iba raz denne. Na veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.
Biela sobota – jej názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň. Na Bielu sobotu sa obrady konajú po západe slnka. Podľa tradície je táto noc nocou očakávania Pána, noc bdenia. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia. Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránok). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne. Bačovia si odnášali uhlíky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochranný prostriedok.
Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsať dňový pôst, na rannej omši sa posväcovali jedlá. V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola, kde sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno). Kto sa vraj prvý vrátil z omše domov, tomu prvému mala dozrieť úroda na poli a prvý mal ukončiť poľnohospodárske práce. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. V niektorých rodinách sa nedeľný obed začínal medovým krížikom, ako je tomu aj na Vianoce. Prvé sa jedlo vajíčko uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých pri stole ako ochranu pred blúdením, nočnou morou a chorobami. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosti, ...) sa v žiadnom prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre dobytok, prípadne spálili v peci. Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.
Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je spájaný s takzvanou kúpačkou, šibačkou. Mládenci v skorých ranných hodinách chodievali v skupinách a oblievali mladé dievčatá vodou, ktorá mala magickú funkciu a mala zabezpečiť nielen zdravie, ale i krásu. V dome im ponúkli pripravené pohostenie (koláče, vajcia, pálenku) a obdarovali maľovaným vajíčkom. V súčasnosti kúpači navštevujú prevažne iba najbližšiu rodinu, vodu častokrát nahradila voňavka a namiesto kraslíc sú obdarovávaní peniazmi alebo naturálnymi darmi. Večer sa zvyknú všetci stretnúť na veľkej veselici, ktorá oficiálne ukončí pôstne obdobie.
Kúpanie malo dozvuky v utorok, keď dievčatá na ulici polievali každého chlapa. Po Veľkej noci nasledovali a často ju aj predchádzali významné udalosti hospodárskeho života - prvá orba, sejba, vyháňanie dobytka.
—————
